Basnicky.sk

Keď večer skladám básne,
na oblohe hviezdy žiaria moc,
ešte verím ,že milovať je krásne,
však často treba ruku priateľa na pomoc...
Raz aj tá posledná svieca zhasne,
budeme sa túlať samy v uliciach cez nekonečne dlhú, trpkú noc...

Keď srdce terčom je dýke v ruke tvojej lásky,
okoloidúci ľudia nosia na tvárach masky,
Plač!, slza ti vráti silu,
Plač!, Slzy roň v priateľovu náruč milú!,
krvavé slzy tvoria mozaiky lícu,
nie ruže, ale tŕnie sa dostalo až k tvojmu srdcu...

Len jediný krát nechaj slzy noci vyplakať,
veď slnko opäť aj pre teba vyjde,
nebudeš už počuť lásku klamať,
raz určite iná príde,
lež najhoršie je v tmavej ulici stáť ,čakať
a na druhý raz sa nechať hlúpo sklamať...

Keď život dá ti príležitosť,
k poznaniu lásky možnosť,
nenech´ srdce prázdne,
snívaj ,skladaj básne,
lebo život nádej v boj dá,
chvíľami len radosti smútok zapredá...